História kyjatických hračiek
Kyjatické hračky ako už aj ich názov prezrádza, pochádzajú z obce Kyjatice nachádzajúcej sa v gemersko-malohontskom regióne v okrese Rimavská Sobota. Prví osadníci sa v tomto prírodou obklopenom chotári objavili už pred 3000 rokmi (1100-700 r. pred n.l.) o čom svedčí arheologický prieskum z roku 1941, 1974 a 1985. Boli to zruční lovci, chovatelia, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním bronzu. Úspechom archeológov bolo najme objavenie žiarového pohrebiska, kde naši predkovia pochovávali po spopolnení na hranici svojich mŕtvych. Prvá písomná zmienka o dedine učupenej na Rudohorskej vrchovine, neďaleko potoka Papča je z roku 1413. Približne z tohto obdobia je aj gotický kostol, ktorý ukrýva vzácne fresky. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, prácou v lese a boli známi výrobou drevených obilníc (súsekov) a nábytku, ktoré sa vyvážali aj za hranice regiónu. Popri výrobe nábytku a súsekov (prvá písomná zmienka 1810) začali vyrábať starí majstri aj prvé hračky, ktoré zdobili motívmi používanými pri výzdobe nábytku. Práve takto okrášlené hračky sa pre Kyjatice stali charakteristickým výrobkom, ktorým sa stali známi v širokom okolí. Podobne ako nábytok sa hračky vyrábali z bukového dreva, na ktoré sa po morení za pomoci upraveného kružidla aplikoval rytý ornament. Výrobky mali doskovitý tvar, po vypílení obrysu sa hračka namorila prírodným moridlom (dubová kôra, trnky, slivky) a z oboch strán sa vyzdobila. Najpoužívanejší prvok pri zdobení bola slnečná ružica v rôznych variáciách, takmer celá ornamentika mala lineárny charakter, jej prvky boli prevzaté zo starých kultúr a mali väčšinou ochranný charakter. Po namorení a vyhotovení rytej okrasy sa jednotlivé časti hračky (kolieska, podstava) spájali pomocou lícovaných kolíkových spojov bez použitia kovových spojovacích prvkov. Najčastejšie motívy hračiek boli koníky, kohútiky, rôzne zvieratká (prasiatko, zajac, ježko), zmenšeniny nábytku a pracovného náradia (stolička, stolík, fúrik, kolíska, postielka), kazety rôznych veľkostí, poličky. Výroba v Kyjaticiach bola pre jej obyvateľov významným zdrojom príjmu až do roku 1918, kedy nastal jej útlm z dôvodu nástupu továrenskej výroby nábytku. Zanikajúcu výrobu sa v roku 1925-1926 podarilo oživiť vďaka Štátnemu ústavu pre zveľaďovanie živností (ŠÚZŽ), ktorý v spomínanom období v Kyjaticiach usporiadal remeselný kurz s cieľom zachovania a rozšírenia sortimentu hračiek. Podobný kurz sa zopakoval ešte v roku 1935. Po neočakávanej smrti p. Šipicha (1935) zástupcu ŠUZŽ, ktorý organizoval kurzy aj odbyt výrobkov, nastal útlm výroby, až po roku 1945 jej organizovaná podoba zanikla. Jednotliví majstri hračky vyrábali sporadicky až do sedemdesiatych rokov, kedy zomrel posledný absolvent Šipichových kurzov p. Július Beňo. V tomto období vytvoril kolekciu kyjatických hračiek pre ÚĽUV p. Anton Oboňa z Lazian a neskôr sa výrobou zaoberal p. Rudolf Stehlík, pochádzajúci priamo z regiónu kde kyjatické hračky vznikli. V súčastnosti na Slovensku pokračujú v tradícii výroby štyria výrobcovia, p. A. Oboňa, p. K. Strnište zo Smižian, p. M. Šalgo zo Sliača a p. L. Hedvigi z Rimavských Zalužian.
